Kalifornia

 
Cesta v apríli 2004
San Francisco
Hlavné mesto Sacramento
Northern Gold Country - Zlatá horúčka
Owens Valley a Bodie Ghost Town
Route 66 - Roys Cafe and Motel
Reštaurácia v púšti a mestečko Baker
Fotoalbum
Cesta v marci 2001
Hlavná stránka
Púšte a Joshua Tree NP
Highway 1, Big Sur a Hearst Castle
Národný park Sekvojí
San Francisco
Las Vegas, NV
Grand Canyon, AZ
Fotografie ma nepotešili
Juhozápad USA 2002 - 2004
Východné pobrežie USA

Linky:
rezervácie ubytovanie, autá ai.
Lonely Planet Guide - USA
Alamo Rent a Car
Národné parky - USA

foto a text: Vlado Branko
URL:  www.vlado.branko.eu
e-mail:
hjem domov

Grand Canyon, Arizona

Z Las Vegas je to ku Grand Canyon jeden deň šoférovania, ale my sme Las Vegas opustili, po nákupoch oblečenia v Beltz nákupnom stredisku, o jednej hodine. Cestou sme navštívili známu obrovskú priehradu Hoover postavenú 1932-36 na rieke Colorado, ktorá tu tvorí hranicu medzi Nevadou a Arizonou. Priehradný múr je vysoký 217 m. Hodinová prehliadka elektrárne a priehrady nám poskytla zaujímavé informácie nielen o technických aspektoch vodného diela, ale i o 30-tych rokoch Ameriky, histórii Kalifornie a Nevady, ktorá je úzko spätá s problémom zásobovania vodou a energiou.
Ku Grand Canyon sme po bočných cestách púšťou prišli o jednej ďalší deň.

Grand Canyon bol najvýchodnejší bod, kam sme sa v USA dostali. Veľakrát sme ho videli vo filmoch či na fotografiách. Ale už pri študovaní Sprievodcu-knihy som si uvedomil, že mnohé som si predstavoval ináč.
 
Grand Canyon je prírodná atrakcia číslo jedna USA. Nie však pre Eriku, ktorá sa strašne bojí výšok. Než si trochu zvykla, videla z kaňonu iba druhý okraj. Nielenže sa sama bála, ale prišlo jej zle, keď videla druhých, ako sa do priepasti pozerajú. Ono sa tam ročne takto zabije 4-5 ľudí, keď sa pod nimi uvoľní zemina, či skala a zrútia sa do priepasti.
Slovo Grand znamená veľkolepý a obrovský a v prípade Grand Canyon to nie je žiadne zveličovanie. Kaňon je dlhý asi 450 kilometrov a k okraju kaňona sa na tejto ploche dá, okrem peších túr s prenocovaním, či helikoptérou, dostať na dvoch, troch miestach. 90% návštevníkov kaňonu prichádza od juhu s mestečkom Williams ako východisko. Na severnej strane je tiež jedno miesto prístupné autom, ale do mája býva cesta neprejazdná kvôli snehu! To je tá časť, ktorá ma prekvapila - Kalifornia, či Arizona sa mi nerýmuje s neprejazdnými cestami kvôli snehu. Horúčava, rozpálená a suchá púšť áno, sneh nie! Sneh je však výsledkom nadmorskej výšky - južný okraj je vo výške 2.100 m n.m., severný je o 300 metrov vyššie. Obidve prístupové cesty, z juhu a zo severu, končia na okrajoch kaňonu proti sebe. Budovy na konci oboch ciest je cez kaňon vidieť ďalekohladom, priama vzdialenosť je 16 kilometrov, čo je šírka kaňonu. Autom je to úzkymi cestami 344 kilometrov. Dno kaňona s riekou Colorado leží 950 m pod okrajom.
 
Do malého strediska Grand Canyon Village, štýlu ako Starý Smokovec, s hotelmi, reštauráciami, obchodíkmi so suvenýrmi, sa ešte rok-dva dá dostať autom. Z neho ide jedna asfaltka po kraji kaňonu asi 12 kilometrov na západ, kde končí, a druhá asfaltka vedie zo strediska po kraji kaňonu na východ. Cesta na západ je zavrená pre automobily a chodia tam každých 10-15 minút zadarmo autobusíky, ktoré zastavujú na deviatich výhľadných miestach. Mnohí, aj my sme vystúpili na každej vyhliadke a ďalším autobusíkom sme sa posunuli o vyhliadku ďalej. Na niektorých miestach je zábradlie, takže aj Erika sa mohla pokochať kaňonom. Grand Canyon sa dá zažiť aj ináč: Paralelne s asfaltkou vedie medzi vyhliadkami rovno po okraji kaňonu chodník. Dolu do kaňonu vedú dva strmé, do skál zasekané chodníky - stačí po nich ísť pár kilometrov a pred človekom sa otvárajú úplne iné perspektívy. Vizuálne je kaňon najlepší zo strednej výšky, vtedy má návštevník nad i pod sebou strmé bralá. Normálne trénovaný chodec dokáže za deň prísť na dno kaňona a vrátiť sa. Je to trochu komické, lebo kaňon je oproti horám pasca. V príjemnom, rannom chládku človek ľahko a rýchlo zbehne hlboko, kde až po rieku niet vody, a potom unavený, v horúčave, sa musí(!) vyteperiť hore. Pri lezení na horu je to ináč: Námaha najprv, a keď je zle, ľahšie sa dá vrátiť dolu kopcom. Turistika s táborením je perfektne zorganizovaná: Je potrebné povolenie od správy národného parku, ktorá na každý deň určí maximálny počet povolení, a tak stráži, aby sa park zachoval i pre ďalšie generácie. O povolenie si treba požiadať aspoň pol roka dopredu.
 
Zvečeriavalo sa a my sme sa odviezli do strediska Tusayan, kde sme si našli hotel. Prekvapilo nás, že stredisko nemá vlastný zdroj vody - aj zo sprchy tečie voda dovezená odkiaľsi cisternovými autami. Po večeri sme išli do IMAX kina, kde sme videli 40 minútový film o Grand Canyon. Pred odborníkov - IMAX je natáčaný na 70mm film, ale naležato(!), čo dáva neprekonateľnú kvalitu obrazu. Premieta sa v relatívne malej kinosále na plátno 16 metrov vysoké.
 
Ráno som nás zobudil o 05.30, aby sme stihli východ slnka nad kaňonom 06.23. Nahádzali sme na seba oblečenie a vyšli k autu, kde nás čakal problém - predné sklo pokrývala solídna námraza. Erika ho začala čistiť servítkou, môžte niekedy skúsiť. Našťastie som mal vo vrecku kreditnú kartu Visa. Krásne sa mi ňou námrazu podarilo oškrabať. Ako hovorí slogan "Don't leave your home without it". O 15 minút sme boli pri kaňone.
Na modrej oblohe bolo dosť mráčkov. Kaňon bol ešte v hlbokom modrastom tieni. Po chvíli sa začalo slnko pretláčať cez stromy a mraky. Osvetlené steny kaňona ostro žiarili z tieňa neosvetlených častí. Asi po dvadsiatich minútach sme sa autobusom presunuli na inú vyhliadku a odtiaľ sme prešli peši do Grand Canyon Village. Tam už slnko utešene pripekalo, z krásneho zrubového hotela voňala čerstvá káva a pražená slaninka. V ohrade neďaleko pripravovali a osedlávali mulice na zostup do kaňonu. Posledným pohľadom do kaňonu sme sa týmto zázrakom prírody, ktorý tu už milióny rokov bol, a ďalšie milióny bude, rozlúčili.

Oficiálna stránka
Grand Canyon National Park
Grand Canyon - linky
Grand Canyon - turistické informácie

 

Upravené v júni 2001
copyright 2000-2010 © Vlado Branko