|
|
6th Avenue pri Rockefeller Plaza - New York
|
New York
New York bol absolútnym vrcholom cesty po Východe USA.
Môj prvý obraz New Yorku som si utvoril z filmu Žandár v New Yorku (Louis
de Funés). Pamätal som si krky vykrucujúce neuveriteľne vysokánske budovy,
kvôli ktorým človek ani oblohu nevidí.
Stojac na chodníku medzi mrakodrapmi ma prekvapila ľudská dimenzia mesta.
Vôbec som si nepripadal maličký a stratený, ani samotné budovy mi nepripadali
zastrašujúco vysoké a medzi mrakodrapmi boli milé námestíčká i nízke budovy.
Dlhý ostrov Manhattanu zhora nadol (sever – juh) pretínajú avenue a kolmo
na ne (západ – východ) ich križujú ulice. Pod väčšinou avenue bola podzemka
a z vetracích šácht stúpal teplý vzduch – vôňa New Yorku.
New York mi voňal – niekto by to nazval zápachom, ale tak ako milovníkom
starých lokomotív vonia starý olej ťažkých kovových kolies, uhoľný prach
zmiešaný s olejom a popolom, či dokonca elektrina opotrebovaných rozdeľovačov
a spálených cievok vyradenej elektrickej lokomotívy, tak mne New York "voňal"
všadeprítomnou podzemkou.
Pohľad na časť Manhattanu zo 102. poschodia Empire State Building
|
Podzemka bola stelesnením mesta - obrovského stroja s miliónmi malých súčiastok,
ktoré všetky musia navzájom fungovať, aby fungoval stroj. Súčiastkami boli
ľudia, ktorí, aby sa stroj nezastavil, boli stále v pohybe. Výťahy, autobusy,
taxíky, podzemné vlaky, vrtuľníky – všetko to premiestňovalo ľudí tak, aby
tam, kam to jednu skupinu dopraví, bolo pre ňu miesto, lebo tých
predchádzajúcich
ľudí už niečo (výťahy) odtransportovalo inam. Ulice tiekli ako príliv/odliv.
Ráno zo štyroch jazdných pruhov tri do mesta a jeden von, po skončení práce
zase tri, či všetky pruhy von z mesta. Keď sa na nástupišti podzemky nahromadilo
toľko ľudí, že tam už pre ďalších nebolo miesta, prišiel vlak a dav zhltol,
pričom sa naplnil tak, že už vo vlaku nebolo viac miesta. Najfascinujúcejší
stroj na svete s najposlušnejšími súčiastkami na svete; zastaví sa jedna
súčiastka a celý stroj začne štrajkovať a aj sa zasekne.
|
|
Panoráma mrakodrapov dolného Manhattanu
|
|
Poznávanie mesta nám uľahčil Newyorský lístok
(New York Pass). Za 69 dolárov
na osobu sme mali lístok na všetku dopravu v meste, vstup do múzeí a
pamätihodností,
prevoz loďou na ostrov so sochou Slobody a Ellis Island – s múzeom imigrácie
do USA a dávnym imigračným strediskom, cez ktoré do USA prišli milióny
prisťahovalcov.
V cene lístku bola aj trojhodinová vyhliadková plavba okolo Manhattanu.
Bývali sme v Radisson Hoteli na rohu Lexington Avenue a 48. ulice.
Manhattan je plný turistov a návštevníkov. Na vstup do mnohých atrakcií a
pamätihodností sú dlhé rady, alebo sa vydávajú lístky ako časenky. Október
je trochu mimo sezóny a hrozba terorizmu tiež urobila svoje, takže čakania
sme si neužili. Najdlhšie sme čakali na výťah na Empire State Building –
asi 30-40 minút.
Lístok
New York Pass
sme si vyzdvihli v Múzeu voskových figurín pani Tussaud
na 42. ulici. Bol to náš prvý opatrný výlet peši z 48. ulice cez Times Square
do srdca Mannhattanu hneď po príchode do hotela. V múzeu tiež bol rad, postavil
som sa za vysokého chlapíka. Rad pred ním išiel dopredu, chlapík predo mnou
sa nehýbal. Chvíľu mi trvalo, než som si všimol, že to bola vosková figurína.
Aj ďalší návštevníci sa stavali do radu za neho.
V budove Empire State Building sme absolvovali 20-minútový let okolo Manhattanu
vo virtuálnom simulátori
|
Tieto atrakcie sme v New Yorku navštívili:
|
|
|
Kráľovstvo pokoja a oddychu uprostred Manhattanu
|
|
Central Park
Manhattan je centrom New Yorku, miestom s najvyššími mrakodrapmi, každý
štvorcový
centimeter je využitý, lebo cena pozemku je astronomická. V srdci Manhattanu
sa nachádza Central Park. Prekvapila ma jeho veľkosť. Dĺžka 4.1 kilometra,
51 blokov od 59. po 110. ulicu. Aby ste prešli jeho dĺžku v Bratislave, museli
by ste ísť od Manderláku cez Avion, pokračovať po Krížnej a Vajnorskej ulici,
vedľa Polus nákupného centra, za križovatku s Tomášikovou, pod železničným
mostom až po Chemické závody. My sme prešli stredom parku od Guggenheimovho
múzea, popri jazere oveľa väčšom než jazero na Železnej studničke, s člnmi
na hladine. Obklopuje ho hustý les, iba nad korunami mohutných stromov nečnejú
kopce, ale vysokánske domy. Jedným z nich bola budova Dakota, pred ktorou
bol zavraždený John Lennon. V menšom jazierku sa na kameňoch vyhrievali
korytnačky,
na pozorovateľni sme stretli klub ornitológov, ktorí ďalekohľadmi pozorovali
vtáctvo na oblohe. Okolo oplotenej vodnej nádrže behali joggeri po vyše 2,5
kilometrovej dráhe. Idylka - ako keby sme vôbec neboli v strede hlavného
mesta sveta. Išli sme po parku a hovorili si: Tu nakrúcali film Maratónec,
tu Vlasy – mnohé zákutia a pohľady nám pripomínali rozličné filmy. Muzikantovi
som dal dolár, aby som sa aspoň takto prozaicky podelil o radosť z možnosti
zažiť nielen očami, ale aj dušou to, čo som už veľakrát videl na plátne kín.
Upravené v januári 2004
copyright 2000-2011 © Vlado Branko
|
