Východné pobrežie USA - október 2003

Hlavná stránka New York Kriminalita v New Yorku? Washington D.C. Annapolis, MD Colonial Williamsburg Apalačské hory a údolia Hovoríte americky? Fotografie Nikon Fotografie z digitálneho fotoaparátu

Linky: rezervácie ubytovanie, autá ai. Lonely Planet Guide - New York Alamo Rent a Car Amtrak - vlaky

foto a text: Vlado Branko URL:  www.vlado.branko.eu e-mail:

domov

Dokážete si objednať raňajky po americky?

Viete, čo je najväčší jazykový oriešok v USA? Objednať si raňajky v americkom dineri. Keď chcete obed, večeru, alebo hamburger, stačí povedať názov z jedálneho lístku. Objednať si raňajky je však dlhý rýchly dialóg, až vypočúvanie, ktoré cudzinec nezvyknutý na jazyk a na suroviny/zložky raňajok nemôže zvládnuť bez chyby. Na jedálnom lístku ste možno našli vajíčka so šunkou. Čašníčka so zápisníkom v ruke na vás vychrlí guľometnú paľbu otázok: Ako chcete mať šunku?, zamiešanú vo vajíčku, alebo vedľa? opečenú do chrumkava? Ako chcete vajíčka?, volské oko s kolieskom žĺtka v strede, alebo opečené z oboch strán, praženicu, aký chlieb k tomu?, biely, ražný, pšeničný?, chleba ako toast?, zohriaty na peci?, napitý roztopeným maslom? a ďalšie otázky týkajúce sa veľkosti porcie, počtu vajíčok, chleba, šunky. A človek to dostane presne tak, ako to chce, ak to dokáže povedať.
Objednať si v New Yorku natretú žemľu (bagel) čo len so syrom je rovnaké umenie. Okrem otázok, ako tie zložky majú byť upravené/opečené, padnú otázky ako to má byť zabalené. Občas som sa uchýlil k podvodu, lebo som povedal, že chcem to isté, čo mal ten predo mnou. Normálne som odpisoval.
 
V Charlottesville sme deň strávili návštevou Monticello, sídla prezidenta Thomasa Jeffersona a neďalekého sídla prezidenta Jamesa Monroea. Raňajky sme mali v Dome palaciniek, sieť ktorých sa nachádza po celom USA. Predovšetkým si vyhoďte z hlavy, že si v Dome palaciniek doprajete palacinky s džemom, šľahačkou, či orechmi. V Dome palaciniek dostanete palacinky so šunkou a vajciami, s opekaným mäsom a mnohorakými bežnými reštauračnými jedlami. Stoly boli so sedadlami rovno pri dlhom pulte do U-čka, vnútri ktorého bola kuchyňa s kuchármi a kmitali tam čašníčky. Bola sobota ráno a reštaurácia bola do posledného miesta naplnená hlavne rodinami s deťmi. Bolo tam pomerne živo a dosť hluk. Fascinovali nás čašníčky – po vypočúvaní hosťa o tom, čo si objednáva a presne ako to chce mať, to rovno z toho miesta hlasne recitovali do hluku miestnosti. Ani len sa ku kuchárom neotočili a pohľadom nekontrolovali, či ich vôbec niekto počúva. Toto sa stále opakovalo a akýmsi zázrakom hostia dostávali presne to, čo si objednali.
 
V New Yorku sme jedávali v akýchsi bufetoch, ktoré zároveň slúžili ako Take Away. Človek si do krabice nakladal teplé i studené jedlo z desiatok (50 – 60) tácní a mís a zaplatil pri pokladni podľa jednotnej ceny za váhu. Cena bola okolo 5 – 6 dolárov za libru ( 450 g). Bolo úplne jedno, čo do tej krabice naložil. Mohol si krabicu naložiť výlučne mäsom, morskými špecialitami, alebo len zemiakmi – cena bola rovnaká. Nič sa neumývalo, krabice a príbory boli z umelej hmoty a všetko sa hádzalo do košov.