Juhozápad USA

Cesta v apríli 2004 Hlavná stránka Národný park Bryce Canyon, UT Národný park Zion Canyon, UT Sedona, Montezuma Castle a Arcosanti v Arizone Antelope Canyon, AZ Lake Havasu, Parker a rieka Colorado, AZ Najosamelejšia cesta USA Fotoalbum

Cesta v marci 2002 Mestečko Hope (Nádej), NM Národný park Biele piesky, NM Malé mestá južnej Arizony Paláce filmu a snov Fotoalbum

Cesta v marci 2001 Las Vegas, NV Grand Canyon, AZ

Linky: rezervácie ubytovanie, autá ai. Lonely Planet Guide - USA Alamo Rent a Car Národné parky - USA

foto a text: Vlado Branko URL:  www.vlado.branko.eu e-mail:

domov

Národný park Bryce Canyon v Utahu

Rozmýšľam, čo spôsobilo, že takú nádheru akou Bryce Canyon je, som objavil až pri tretej návšteve tohoto regiónu. Meno mi bolo známe z turistických sprievodcov, možno na mňa zapôsobila nie príliš vydarená jedna fotografia, ktorá mi národný park predstavovala.
Hlavnú prírodnú pamiatku Juhozápadu USA Grand Canyon navštívi ročne 5 miliónov návštevníkov, Bryce Canyon navštívi 1,6 milióna návštevníkov, čo indikuje významnú pamätihodnosť a atrakciu.
Večer pred návštevou sme sa dostali do, a prespali, v dedinke Hatch. Ráno nás zaskočila námraza na oknách auta, ktorá sa ligotala v žiari slnka z modrej oblohy. Ako-tak som si vyrobil aspoň okrúhly priezor v prednom skle. Zbytok rýchlo urobilo kúrenie auta a ranné slnko.
 
K návštevníckemu centru Národného parku uprostred borovicového lesa sme prišli o desiatej. Milá dievčina nám schválila vybranú trasu, kombináciu dvoch okruhov Navajo Trail a Queen's Garden Trail. Z parkoviska to na vyhliadku dolu do kaňonu bolo 200 metrov. Otvoril sa pred nami úžasný kotol, plný všelijako tvarovaných kamenných ihlíc vo všetkých odtieňoch červenej, oranžovej a ružovej. Bryce Canyon nie je správny názov, lebo kaňon má mať dva "brehy". Tu je to geologický zlom v náhornej plošine pokrytej jedľovým a zmiešaným lesom. Za zlomom, dlhým 29 kilometrov pokračuje kotlina plná kamenných útvarov pripomínajúcich Adršpašské skaly v Severných Čechách. Mali sme so sebou svetre i vetrovky, ale akonáhle sme chodníkom len trochu zostúpili pod kraj kaňonu začalo byť letne teplo na krátke nohavice a tričká.
 
Prudkými serpentýnami sme zostupovali na dno kaňonu, medzi les kamenných ihlíc posadených v krásnej vegetácii. Oproti nám sa pachtili hore kopcom dvaja Francúzi, strácajúc dych. Dovolil som si ich podpichnúť: Čo fučíte, podívajte sa na nás, ako kľudne dýchame." Odvetili: "Veď aj vy budete musieť vyjsť hore!"

Po Bryce Canyon sme už mali len pár dní na prechod Nevadou do San Francisca a na odlet z USA. Vo fotoaparáte bolo ešte vyše 20 obrázkov, povedal som si, že to už postačí až do odletu. Než sme však Bryce Canyon opustili, už som tam mal nový film; Nemohol som odolať, keď sa predo mnou otvárali stále krajšie útvary a pohľady.
 
"Nikdy" nefotografujem na výšku. Keď som však uvidel vysokú Douglasovu jedľu, ktorá sa v úzkej rokline Wall Street partie drala za svetlom niekde hore - nuž nedalo sa ináč.
Niekde sa na nás usmieval mimozemšťan ET, niekde to bola skupina zbrojnošov. V labyrinte skalného mesta sme za 3 hodiny stretli tak 150 návštevníkov - dosť sme počuli nemčinu a francúzštinu. Stále sme si však poéziu skalných útvarov mohli vychutnať v príjemnej samote a kľude.
 
V kvalitnom návštevníckom centre sme sa poučili o tom, ako tieto útvary vznikli a pretvárajú sa. Odpoveďou je erózia vetrom a vodou, ale hlavne vodou. Vďaka vysokej nadmorskej výške (2.600 m n.m.) sú skaly vystavené procesu zamrznutia a rozmrznutia až 200 krát za rok. Voda sa dostane do pukliny v skale, v noci zamrzne na ľad a zväčší puklinu, cez deň sa ľad roztopí a v noci opäť drobí skalu. Útvary sa veľmi rýchlo menia, známe figúry sa rozpadávajú, ale na ich mieste vznikajú nové. Mnoho obrázkov z Bryce Canyon sú zo zimného obdobia, keď je pokrytý vrstvou snehu, čo je aj 6 mesiacov v roku. Vraj je vtedy najkrajší.

Oficiálna strana Národný park Bryce Canyon