|
|
|
|
Seychelly je krajina 115 tropických ostrovov, mnohých tzv. korálových a asi
40 hornatých ostrovov, zvyškov bývalej pevniny medzi kontinentami Afrikou
a Áziou. Krajina má asi 80.000 obyvateľov, hlavné mesto je Victoria, kde
z nich žije asi 28.000.
Nepamätám si prečo, ale Seychelly boli mojim dávnym snom. Začiatkom decembra
som rozhodol: Teraz, alebo nikdy. Aj Erika už zabudla, že sa bojí lietať.
Pozrel som si ponuky pár cestoviek, ktoré majú Seychelly v programe. Tam
som sa nechal inšpirovať myšlienkou návštevy viacerých ostrovov. Samozrejme
som odmietol ich ponuku hotelov, vediac, že si sám nájdem pomocou internetu
a hrubej knihy-sprievodcu o Seychellách lepšie. Cez cestovku sme si objednali
len letenky. Týždeň neskôr, po hodinách strávených na internete,
knihe-sprievodcovi
a kope e-mailov asi 30-tim rôznym hotelom, som si vybral 3 hotely na troch
ostrovoch. Boli to presne tie hotely, za podobnú cenu, ktoré mi na začiatku
ponúkla aj naša cestovka!
Týždeň pred odletom si Erika pokazila kávou(!) žalúdok a toto ju trápilo
až do odletu. Takže významnú rolu tam zohral jej strach z lietania.
Vedeli sme, do čoho ideme. Január je najdaždivejší mesiac na Seychellách,
podľa inej literatúry má január 22 daždivých dní.
Súc starší a skúsený človek som sa duševne pripravoval na dovolenku pod
dáždnikom.
A ešte na inú vec som sa pripravoval – že raj opisovaný cestovnými katalógmi
nám niekedy "vylepšia" hordy ruských a slovenských mafiánov a iných
nekultivovaných,
pretože v cestovaní neskúsených, novozbohatlíkov - z týchto štátov.
V tejto rajskej idyle a pohode sme náznak hlučnosti, či nekultivovanosti
zažili iba trikrát. Na ostrove Mahé, na pláži Baie Lazare sme z pláže chodili
na obed do hotela Plantation Club. Reštaurácia bola pri veľkom bazéne, milovali
sme ich thajskú kuraciu polievku a rybie špeciality. Hotel má 160 izieb v
dlhom jednoposchodovom rade. Tam sme zažili skupinu opitých mladých pankáčov
Angličanov, asi 5 kusov, ktorí boli hlasní a rušili. Iný deň sme pri vedľajšom
stole mali 5-6 Čechov, tipoval som na Brno. Mali pocit, že im tu nikto nemôže
rozumieť a bolo ich počuť. S týmito Čechmi sme leteli naspäť do Paríža, boli
to "majstri sveta", ktorí sa jediní, hneď po dosadnutí lietadla,
zdvihli a začali otvárať úložný priestor nad hlavami. Pribehla zdesená letuška
a zdisciplinovala ich.
Upravené v marci 2003
copyright 2000-2011 © Vlado Branko
|
