miniBudzogáň - Krízové obdobie 2003

Krízové obdobie pokračovalo následným založením nového spolku pod vedením Jána Zimu, teraz už prezidenta, ktorému sa zo strany veľvyslanectva dostalo všestrannej podpory. Spolok figuruje pod názvom Spoločnosť priateľov Slovenska a nie je o ňom nič známe.

V roku 2009 Ján Zima, prezident Spoločnosti priateľov Slovenska a žurnalista Halldor Hustadnes, prezentovali v denníku Dagbladet snahu Jána Zimu podieľať sa na spravovaní imaginárnych miliónov Nadácie Solgløtt v súvislosti s predajom nehnuteľnosti Storsand ako konflikt Slovákov a Čechov v Nórsku. Do svojej krížovej výpravy zatiahol Ján Zima veľvyslanectvá oboch krajín, mnohé nórske inštitúcie, ako aj členov českej a slovenskej komunity. Na vyše 250 e-mailových adries, hlavne českých krajanov, ku ktorým sa dostal otáznym spôsobom, rozoslal 6-stranový pamflet, v ktorom sa snažil zdiskreditovať aktérov a históriu Nadácie Solgløtt. Pre záujemcov o hlbšie štúdium tejto problematiky a osoby autora písačiek pozrite linky na pravej strane tabuľky:

Otvorený list Jan Zima 14.8.2009 Boj v Dagbladet odpoveď vedenia Nadácie Solgløtt - slovensky Kamp i Dagbladet odpoveď vedenia Nadácie Solgløtt - nórsky Kamp om millioner článok v Dagbladet 3.8.2009

Milí členovia,

vo štvrtok, 27.03.2003 sa uskutočnilo valné zhromaždenie Nórsko-slovenského spolku, ktoré zvolilo nové vedenie. Za predsedu bol väčšinou prítomných členov zvolený Ján Zima, a za členov výkonného výboru Karol Závodný a Denisa Reinertsen.

Nové vedenie chce týmto poďakovať všetkým zúčastneným za vyslovenú dôveru a informovať Vás o najbližších aktivitách. Chceme sa takisto poďakovať doterajším členom vedenia za všetko, čo pre spolok počas mnohých rokov urobili.

Veľmi živá diskusia na valnom zhromaždení potvrdila potrebu náš spolok oživiť a čiastočne aj zreformovať. Najviac diskutované boli nasledujúce problémy:

• systém volieb je neprehľadný, kto navrhuje kandidátov, ako sa zostavuje volebná komisia, koľkokrát môžu na rovnaký post kandidovať tí istí ľudia
• členovia nemajú k dispozícii stanovy spolku, nepoznajú ich dokonca ani oslovení funkcionári spolku
• fungovanie spolku sa obmedzuje na občasné stretnutia bez nejakej celistvej stratégie alebo plánu na celý rok, prípadne dlhšie obdobie
• počet členov je nízky, spolok by nemal byť len spolkom etnických Slovákov, žijúcich v Nórsku, ale tiež priateľov Slovenska, bez ohľadu na ich pôvod.
• spolok by mal mať užšie kontakty s ostatnými slovensko-nórskymi spolkami v Nórsku ale takisto aj na Slovensku
• finančná situácia spolku nie je dobrá, prostriedky nepostačujú na organizovanie plnohodnotnej činnosti, je potrebné aktívnejšie sa zapojiť do získavania prostriedkov na jeho činnosť, nielen z členských príspevkov

Ján Zima, predseda

Mnohí s prekvapením a neľúbosťou vzali na vedomie správu o veľkých zmenách vo vedení a novom smerovaní spolku. S časťou myšlienok zo strany nového vedenia sa stotožňujem, hoci sa nestotožňujem so spôsobom ich realizácie.
Z dvojstránkového textu správy o zmenách začnime vetou „Veľmi živá diskusia na valnom zhromaždení potvrdila potrebu náš spolok oživiť a čiastočne aj zreformovať".
Rovnako by som aj ja mohol napísať o vojne v Iráku, že „...americkí vojaci vstúpili do Bagdadu". Myslím, že naši čitatelia si zaslúžia viac. Raz máme Valné zhromaždenie, ktoré väčšina, aj p. Zima a bývalá predsedníčka spolku p. Koleničová označia za cirkus, a našich čitateľov odbijeme jednou vetou?

Cirkus namiesto Valného zhromaždenia? - 02/2003

Bohužiaľ, takto dopadlo posledné stretnutie slovenského spolku, ktorého hlavnou časťou malo byť Valné zhromaždenie s nasledovnými voľbami výboru Nórsko-slovenského spolku. Vždy sa nám podarilo zhostiť sa Valného zhromaždenia a volieb efektívne, a ku všeobecnej spokojnosti členov a hostí spolku – príjemnou spoločenskou zábavou sme v družnosti uzavreli túto formálnu udalosť.

Nie však naposledy. V chaose a rivalite volebného boja o predsedníctvo spolku došlo k formálnym chybám, kde vo volebnom zmätku dokonca volili ľudia, ktorí na to ako nečlenovia nemali právo, a dokonca boli zvolení do nového výboru.
Tohoto debaklu som sa nemohol sám zúčastniť, takže informácie mám z druhej ruky, ale od viacerých účastníkov. Na Valnom zhromaždení a voľbách sa zúčastnilo 12 členov spolku, teda menej než 19%.
Diskusia bola iniciovaná p. Zimom, ktorý predvolebný boj začal masívnou kritikou doterajšej činnosti spolku napadnutím obsahu Výročnej správy – môžete si ju prečítať na nasledujúcich stránkach miniBudzogáňa. Táto časť „živej diskusie" bola ukončená tým, že sa p. Zima prihlásil za kandidáta na funkciu predsedu spolku. V „živej diskusii" sa mu dostalo výraznej podpory zo strany hostí-divákov i prítomných zamestnancov ZÚ - oproti slabej obrane starého vedenia bol postavený dobre pripravený a zohraný tím, ak mám použiť hokejovú terminológiu.
Po dohovore na protest odstúpilo celé pôvodné vedenie spolku. V nasledovných voľbách bol za predsedu spolku zvolený Ján Zima a členmi výboru sa stali Denisa Reinertsen a Karol Závodný.

Spôsob výmeny vedenia a nového nasmerovania spolku mnohých členov pobúril – bolo zozbieraných 21 podpisov právoplatných členov spolku, ktoré sú potrebné na zvolanie mimoriadneho Valného zhromaždenia a nových volieb.

Pri tejto príležitosti by som sa každému, kto nás podporil, rád poďakoval. Boli to zaujímavé stretnutia, ukázali, kde máme podporu. Najradšej by som týchto 21 mien zverejnil, aby aj ostatní videli, že za nami stoja etablovaní, profilovaní ľudia našej komunity, dlhoroční členovia. Ale v záujme nerozbíjania komunity od toho ustúpim, ešte raz Vám ďakujem. Zoznam bude členom spolku prístupný na Valnom zhromaždení.
Podpisovú akciu sme obmedzili na Oslo a blízke okolie, aby sme si pre podpisy mohli osobne prísť a tým záležitosť urýchliť. Takže cezpoľní túto možnosť nedostali.

Čo sa tu vlastne deje? Kto má záujem na týchto výrazných zmenách a môže na nich profitovať? Akú úlohu tu hrá Veľvyslanectvo Slovenskej republiky?

Zahrajme sa na malých detektívov: Nórska firma, s prostriedkami na sponzorské účely, ich oveľa ľahšie môže (účtovnícky a daňovo) použiť na činnosť etablovaného nórskeho spolku / neziskovej organizácie, než ich dať zahraničnému právnemu subjektu – zastupiteľskému úradu.
Aj ja, v úlohe pokladníka spolku, i p. Koleničová, ako predsedníčka, sme neraz boli oslovení p. veľvyslancom, že má viaceré nórske firmy, ktoré sú ochotné na spolkovú činnosť prispieť finančnými prostriedkami. Koncom minulého roku si od nás vyžiadal nórsky preklad stanov NSF, 18. decembra 2002 dostal adresy členov spolku (k tomuto bodu sa ešte vrátime) a v januári 2003 si ku stanovám vyžiadal nórsky text s charakteristikou a faktami o NSF.
A nastalo ticho. Na akciu „Slovenský marec v Trondheime" usporiadanú bratským a identicky sa nazývajúcim spolkom v Trondheime, prispelo veľvyslanectvo čiastkou 15.000 Nkr. Ako rýchlo sa veci dajú vybaviť, keď sa spolupracuje.

A že nové vedenie NSF o takú spoluprácu a symbiózu s veľvyslanectvom záujem má, je z prípisu predsedu spolku p. Zimu zjavné.

Súhlasím s pánom Zimom: Spolok nebude pod jeho vedením živoriť, ale plnohodnotne žiť, proces získavania prostriedkov sa stane veľmi dôležitou súčasťou jeho aktivít, v rámci kontaktu so sponzorskými subjektami sa členmi stanú mnohí „predstavitelia nórskeho hospodárskeho a kultúrneho života", ktorí nám budú poskytovať sponzorské dary.
Nórsko-slovenský spolok sa bude podieľať na realizácii aktivít významných pre Slovensko, na chrbtoch radových členov budú vyvolení robiť kariéry... Ale aj radoví členovia spolku si polepšia – budú pozývaní na guláš, alebo párok s pivom a bude im daná možnosť vďačne vedeniu a dôležitým hosťom-sponzorom zatlieskať. Vždy tam budú tendencie vytvárania A- a B-skupiny.

Neviem, či chcem z NSF mať takýto spolok. Každý spolok má v prvom rade zastupovať záujmy a potreby radových členov, a až v druhom rade, keď to neukracuje ich záujmy, sa podieľať na prestížnych projektoch realizovaných v nadspolkových dimenziách v spolupráci s inými organizáciami.
Rozdiel by som ilustroval filatelistickým spolkom, ktorý poriada výstavu známok prevažne vlastných členov, oproti účastiam na medzinárodných výstavách, ktoré sú síce dôležité, ale pre radového člena nehrajú žiadnu rolu.

Môj osobný názor vždy bol, že nám nechýbajú peniaze, ale aktivity, ktoré by pre členov spolku a širšiu verejnosť boli atraktívne. Verím, že keď sa takáto aktivita zjaví na obzore, aj prostriedky sa nájdu. Často sme vytvárali aktivity, ktoré boli šité na mieru výške a intenciám eventuálnej podpory. Najprv bola suma a potom sme k nej pripravili aktivitu. Nízky záujem členov a verejnosti odzrkadľoval ambície projektu preinvestovať dané financie.
Našu činnosť, aby sme zostali nezávislou organizáciou, vidím vo financovaní členskými príspevkami a, ak sa podarí, v získaní necielenej komunálnej podpory na činnosť spolku.

P. Zima vo svojom prípise hovorí o budúcom „prepájaní a koordinovaní akcií spolku s akciami ostatných nórsko-slovenských spolkov v Nórsku...". Vôbec si nekladie otázku vzniku ďalšieho Nórsko-slovenského spolku s rovnakým názvom ako má spolok náš. Nemajú azda v každom väčšom nórskom meste vzniknúť samostatné Nórsko-slovenské spolky?

Samé otázky a žiadne odpovede. Ako keby na nás bolo od začiatku februára uvalené informačné embargo, ba sa veci robili za našim chrbtom.
Napríklad už menovaný vznik Nórsko-slovenského spolku v Trondheime a Slovenský marec v Trondheime. Obidve záležitosti sa udiali s plnou spoluprácou a podporou Veľvyslanectva Slovenskej republiky.
Nórsko-slovenský spolok č. 2 bol založený 15. januára 2003 v Trondheime. 13. februára som dostal E-mail od člena chlapčenského zboru Nidaros katedrály, že počul niečo o „Slovenskom týždni v Trondheime". 14. februára som napísal mail Slovákovi-krajanovi v Trondheime, o ktorého existencii som sa dozvedel z Bratislavy, o tom, že máme v Nórsku krajanský spolok, a ak mi dá adresu, že mu budeme posielať spolkový časopis. To, že tento človek je členom výboru NSF v Trondheime, a že taký spolok v Trondheime už vznikol, som vtedy ani ja, ani nikto z vedenia NSF netušili. Krajan z Trondheimu mi nikdy neodpovedal, asi mal pocit, že by sa o existencii a okolnostiach vzniku NSF č. 2 musel zmieniť. Prvá zmienka o existencii Nórsko-slovenského spolku sa ku mne dostala 26. februára, z Trondheimu. Zo strany Veľvyslanectva SR o tejto organizácii nikdy nepadlo ani slovo. O „Slovenskom marci v Trondheime" mi program akcie bol zaslaný až na moju žiadosť.
Myslím si, že o obidvoch udalostiach sme mali byť ako krajanská organizácia Slovákov v Nórsku Veľvyslanectvom SR priebežne a bezodkladne informovaní.
Keď som sa v minulom čísle miniBudzogáňa dotkol problematiky vzniku spolku v Trondheime s rovnakým názvom ako máme my a vyjadril prekvapenie nad tým, že o tomto a ani o pripravovanej akcii „Slovenský marec v Trondheime" sme neboli informovaní, čakal som nejakú reakciu, či vysvetlenie aspoň z niektorej strany. Už za menšiu kritiku som bol v minulosti zavolaný na koberček.
A teraz nič. Ako keby sa organizátori medzi sebou dohodli na záležitosť nereagovať, s tým, že miniBudzogáň Valným zhromaždením 27. marca aj tak zaniká.

Nech už je zmysel tohoto utajovania akýkoľvek, môže viesť k rozdeleniu a rozoštvaniu členov slovenskej komunity v Nórsku. Je toto oficiálna politika zahraničných úradov Slovenskej republiky?

Vlado Branko

Časti textu tohoto článku boli zaslané Veľvyslanectvu SR a p. Zimovi s ponukou miesta v miniBudzogáni na eventuálnu odpoveď / reakciu. Ani jedna strana neprejavila záujem

Milí členovia Nórsko-slovenského spolku,

v našom poslednom liste sme Vás informovali o valnom zhromaždení, výsledkoch volieb a takisto našich návrhoch na prácu spolku v najbližšej budúcnosti. Veľmi rád by som Vám dnes posielal konkrétne návrhy na projekty a podujatia v tomto roku, ktoré sme pripravili, ale situácia po platných voľbách sa medzičasom zmenila, a súčasné vedenie spolku je s hlbokým poľutovaním nútené reagovať na nasledovné fakty:

1.
Do dnešného dňa – teda takmer mesiac po platných voľbách – nám bývalé vedenie spolku neodovzdalo agendu NSF, nebol nám umožnený prístup k účtovným dokladom a takisto bankovému účtu NSF. Pán Branko nám najprv prisľúbil, ale následne odmietol odovzdať zoznam členov spolku, ktorý máme viesť.

2.
21 členov spolku požiadalo o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia NSF – bez udania programu zasadania.

3.
Pán Branko vydal a rozdistribuoval ďalšie číslo "miniBudzogáňa", a to napriek tomu, že ho nové vedenie spolku týmto nepoverilo. Naopak, upozornili sme ho, že názory, ktoré prezentuje, sú jeho osobnými, a spolkový časopis nie je vlastníctvom jednotlivca, ale vychádza pod hlavičkou celého spolku.

Budem sa teraz venovať jednotlivým bodom podrobnejšie:

1.
27.3.2003 prebehlo riadne zvolané valné zhromaždenie NSF. Zúčastnil sa ho vysoký počet členov a hostí. Podľa prezenčnej listiny 15 riadnych členov spolku a 13 hostí. Pán Branko uvádza, že to bolo "iba" 19 %. Ja ho týmto verejne žiadam, aby na najbližšom mimoriadnom valnom zhromaždení predložil zápisnice z predchádzajúcich volieb aj s presnými počtami hlasujúcich členov. Podľa mojich informácií, bola účasť na voľbách v tomto roku neporovnateľne vyššia, než posledné roky. Schôdzu po celý čas až do konca viedla bývalá predsedkyňa spolku pani Koleničová, a z tejto schôdze bola vyhotovená riadna zápisnica pani Magdalénou Sæthre. Táto potvrdzuje riadny priebeh zasadania a takisto výsledky volieb vedenia NSF. Na základe týchto výsledkov som sa obrátil 28.03.2003 telefonicky na p. Koleničovú, aby novému vedeniu odovzdala agendu spolku – to znamená stanovy, zoznam členov, písomnosti, adresy, pečiatku, atď. Dostal som odpoveď, že všetky materiály si bude kopírovať pre vlastnú potrebu, a preto celý proces bude trvať dlhšiu dobu, ktorej dĺžku bližšie nešpecifikovala. Po desiatich dňoch som dostal obálku so stanovami spolku, zakladacou listinou a dodatkom k stanovám. Stanovy spolku sú naším základným zákonom, podľa nich náš spolok funguje. Nerozumiem tomu, prečo tieto stanovy už dávno nemali všetci naši členovia k dispozícii, a preto v prílohe tohoto listu nájdete stanovy aj s dodatkom, ktorý v apríli 2000 zrušil zákaz sedieť vo vedení spolku dlhšie ako 6 rokov. Stanovy jasne hovoria o tom, že akúkoľvek ich zmenu musí schváliť 3/5 väčšina členov. Opäť verejne žiadam pána Branka a pani Koleničovú, aby predložili záznam o hlasovaní, o počte hlasujúcich, ktorí schválili takúto zmenu stanov. Ja sám som bol radovým členom v roku 2000, a o takýchto vážnych zmenách som nevedel.

Pána Branka som kontaktoval bezprostredne po jeho návrate z dovolenky v zahraničí. Napriek tomu, že rozposielal pozvánky na valné zhromaždenie s najmenej trojtýždenným predstihom, napriek tomu, že podľa programu zhromaždenia mal predložiť na zasadaní účtovnú uzávierku a rozpočet na rok 2003, sa valného zhromaždenia sám nezúčastnil. Naopak, po svojom šťastnom návrate pomaly, ale isto začal pochybovať o priebehu a platnosti schôdze, o výsledkoch volieb a v súčasnosti sa vystupuje ako reprezentant 21 členov, ktorí žiadajú mimoriadne valné zhromaždenie.

Pána Branka som niekoľkokrát vyzýval, aby novému vedeniu odovzdal účtovné doklady a umožnil prístup k účtu NSF. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Vás, členov NSF, nebudem zaťažovať mojím osobným pohľadom na vec, ale prikladám úplnú korešpondenciu s pánom Brankom, aby ste si sami mohli vytvoriť názor.

2.
O zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia požiadalo 21 členov spolku. Chcem Vás uistiť, že súčasné vedenie spolku si ctí stanovy a uznáva demokratické princípy fungovania spolku. Tak, ako som spomenul v našom minulom liste, akékoľvek vedenie neznamená nič bez členskej základne. Bez Vašej dôvery nemôžeme viesť Nórsko-slovenský spolok. Pokiaľ ju nebudeme mať, nemáme vo vedení spolku čo robiť. Najvyšším orgánom spolku nie je vedenie, ale Vy, radoví členovia, a Vy rozhodujete. Preto vedenie NSF v čo najkratšom čase zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého program si určíte Vy sami.

Napriek tomu, že sme boli riadne zvolení na jeden rok, rešpektujeme žiadosť 30 % členov a budeme takisto rešpektovať výsledky mimoriadneho valného zhromaždenia. Mrzí nás, že sme nedostali šancu ukázať, či sme schopní niečo pre spolok počas roka spraviť, ako aj to, že namiesto konkrétnych podujatí máme členskú základňu obťažovať novými voľbami, pár týždňov po uskutočnení riadnych volieb. Staré vedenie sa roky sťažovalo na to, že spolku chýbajú aktivity, mladí ľudia a iniciatíva. Akonáhle sme prejavili záujem niečo pre slovenskú komunitu vykonať, narážame na tvrdý odpor. Všetci veľmi dobre vieme, že funkcie vo vedení spolku sú neplatené a neprinášajú nijaké výhody. Naopak, vyžadujú si nasadenie, investovanie energie a času, a preto sa ich môžu ujímať iba ľudia s nadšením. S takýmto nadšením sme sa rozhodli kandidovať v posledných voľbách.

Ja nezdieľam názor pána Branka, že by sme mali všemožné veci v našom spolku utajovať, pod akýmikoľvek zámienkami. Súčasné vedenie spolku bude vždy presadzovať otvorenosť a vždy sa budeme striktne držať faktov a pravdy. Preto uvádzam v plnom znení mená všetkých signatárov mimoriadneho valného zhromaždenia, keďže ich názor rešpektujem, a verím, že si za ním stoja. O zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia požiadali: Vladimír Branko, Eleonóra Koleničová,... a ďalších 19 mien, ktoré si internetová redakcia nemyslí, že mali byť vymenované, preto sa tu neobjavujú. Z týchto 21 členov boli na riadnom valnom zhromaždení prítomní len štyria: E. Koleničová,... a ďalšie 3 mená, ktoré si internetová redakcia nemyslí, že mali byť vymenované, preto sa tu neobjavujú. Ostatní, napriek svojej vlastnej neúčasti na riadnom zhromaždení, a na základe len sprostredkovaných informácií, nadobudli pochybnosti o výsledkoch posledných volieb. Účastníci riadneho valného zhromaždenia, a dlhoroční členovia spolku, ako napríklad Magdaléna Sæthre, Michal Ricanek, Peter Ricanek, Zuzana Muránska, Andre Lund, Karol Zavodny, ktorí schôdzu zažili na vlastnej koži, takúto potrebu očividne necítia. Chcem sa spýtať na tomto mieste: nie je zvláštne, že tí, ktorí sa volieb nezúčastnili, takto silne pochybujú o ich výsledkoch, o priebehu schôdze, a tí, ktorí tam osobne boli, situáciu považujú za normálnu?

Na nadchádzajúcom mimoriadnom zhromaždení budeme hovoriť o otázke posledných volieb, a pokiaľ to členská základňa bude požadovať, vykonáme opakovanú voľbu vedenia NSF. Budúce voľby predsedu a členov výboru budú tajné, tak ako to bolo v časoch, keď sa tento spolok zakladal. Považujem za správne vrátiť sa k tejto demokratickej tradícii, od ktorej sa z nejakých neznámych dôvodov v posledných rokoch upustilo. Chceme umožniť hlasovať všetkým, ktorí majú o budúcnosť NSF záujem.

V prílohe tohoto listu nájdete hlasovací lístok. Tento je určený členom, ktorí sa osobne nebudú môcť na voľbách zúčastniť. Tí z Vás, ktorí chcete rozhodovať o budúcom vedení spolku, pokiaľ sa na mimoriadnom zhromaždení vykonajú voľby, prosíme vyplniť tento hlasovací lístok: kolónku – predseda spolku, a takisto maximálne štyri mená kandidátov do výkonného výboru. Jeden kandidát nemôže kandidovať na viacero funkcií, to znamená buď kandidáta navrhujete za predsedu, alebo za člena výboru, nie oboje. Aby bol hlasovací lístok platný, môžete uviesť jedno meno maximálne jedenkrát, aby sa nestalo, že navrhnete jedno meno na funkciu člena výboru štyrikrát. Nemusíte vyplniť všetky kolónky, to znamená, pokiaľ máte iba dvoch kandidátov na členov výboru, napíšete dve mená. Ak chcete navrhnúť do funkcie niekoho, o kom si nie ste istí, že je ochotný kandidovať, overte si to vopred, aby nebol zvolený niekto, kto o funkciu vo vedení spolku nemá záujem. Hlasovací lístok nezabudnite podpísať, aby bol platný. Zalepenú obálku označte heslom "VOĽBY" a pošlite na horeuvedenú adresu. Tieto obálky budú otvorené až v prítomnosti všetkých členov pri prípadnom hlasovaní na mimoriadnom valnom zhromaždení a volebná komisia nebude zverejňovať meno hlasujúceho, nakoľko hlasovanie bude tajné. Keďže som sa dopočul, že ma mnohí členovia nepoznajú, a že bol na poslednej schôdzi zvolený predseda, o ktorom takmer nič neviete, prikladám k tomuto listu tiež môj úplný životopis.

3.
Na záver pár slov k poslednému číslu "miniBudzogáňa". Istotne ste si všetci všimli, že tento časopis vychádza pod hlavičkou Nórsko – slovenský spolok. Mal by teda odrážať názory, ktoré náš spolok presadzuje oficiálne ako celok, a takisto názory všetkých radových členov. Nie je tom tak, pretože texty štyroch z piatich strán posledného čísla sú podpísané buď Vladimír Branko alebo Eleonóra Koleničová. Napriek tomu, že súčasné vedenie pána Branka upozornilo, že sa nemôže stavať do úlohy hovorcu spolku, a napriek tomu, že ho vedenie nepoverilo ani prípravou, a ani distribúciou nijakého nového vydania, časopis vyšiel v stave, v akom ste ho dostali.

Mojou úlohou nie je komentovať osobné názory pána Branka, pokiaľ sa ale nedostávajú do svetla, že toto je oficiálny názor všetkých našich členov. Nebudem sa venovať všetkým podrobnostiam, ktoré pán Branko uvádza, nakoľko väčšina z nich nekorešponduje s realitou a je na míle vzdialená pravde. Vedenie NSF sa odmieta hrať na nejakých detektívov, fantazírovať a kombinovať, či pretvárať fakty. Odmietame to ako princíp vedenia korektnej diskusie a vždy budeme presadzovať váhu reálneho stavu a pravdy.

Nie je pravdou, že som nemal záujem odpovedať v "miniBudzogáni" na články pána Branka. Priložená korešpondencia potvrdzuje, že som sa v mene vedenia NSF od jeho článkov dištancoval. Prečo neuverejnil to? Lebo na papieri lepšie vyzerá, že sme neprejavili záujem.

Nie je pravdou, že som označil posledné valné zhromaždenie za cirkus a ostro sa ohradzujem proti tomu, aby mi pán Branko vkladal do úst akékoľvek slová, ktoré som nevyslovil. Vladimír Branko opisuje schôdzu, na ktorej sám nebol. Opisuje ju žiaľ ale tak, že z pravdivého stavu vecí nezostalo skoro nič. Považujem to nielen za neslýchané, ale takisto za odvážne. Zabudol pán Branko na to, že hlasovania sa zúčastnilo 13 platných členov spolku, ktorí hádam jej priebeh poznajú najlepšie, a okrem toho predsa existuje oficiálna zápisnica, ktorá sa diametrálne odlišuje od toho, čo za pravdu vydáva pán Branko. Pôvodné vedenie neodstúpilo na protest, ale správalo sa úplne demokraticky. Presne tak, ako keď odvolajú predsedu vlády odstupuje celá vláda. Nie na protest, ale pretože jej vyslovili nedôveru.

Je pravda, že som napadol Výročnú správu NSF za rok 2002. Napadol som ju preto, lebo v tejto správe nenájdete ani raz rok 2002. Táto správa v podobe slohovej úlohy sa venuje všetkému inému, len nie odpočtu práce za predchádzajúci rok. Znamená to, že keby pani Koleničová mala skutočne opísať akcie NSF za rok 2002, stačila by jej jedna veta, že sme mali pár občasných pravidelných stretnutí pri poháriku? Pozorne si ju prečítajte, pretože táto správa je najlepším obrazom dnešného stavu Nórsko - slovenského spolku. Napadol som výročnú správu takisto preto, lebo neobsahovala účtovnú uzávierku spolku. Nie koľko peňazí máme na účte a koľko v pokladnici, ale na čo sa prostriedky v minulom roku minuli. Považujem za základnú povinnosť akéhokoľvek vedenia, aby predložilo úplné vyúčtovanie o použití peňazí, ktoré vo forme členských príspevkov rok spravovalo. Na schôdzi mi pani Koleničová oponovala, že či majú predkladať účtenky na 5 korún za oriešky. Áno, to je prejav rešpektu a úcty voči tým, ktorí aj keď len 100,- korún, ale predsa dobrovoľne dávajú na chod tohoto spolku.

Na schôdzi bolo mimochodom tiež odhlasované, že výročná správa bude doplnená o finančné údaje a predložená opätovne členom. Dodnes k tomu nedošlo, a v poslednom "miniBudzogáni" bola správa znovu uverejnená bez akýchkoľvek čísiel.

Čo sa týka hry pána Branka na detektíva a jeho fantázii o zámere Veľvyslanectva SR v Oslo ukladať si nejaké sponzorské peniaze na účet NSF, chcem len vyzvať všetkých členov na zamyslenie sa. Nechce sa mi veriť, že by niekto v roku 2003 mohol uveriť absurdnému výmyslu, že by si veľvyslanectvo demokratickej krajiny – budúceho člena EÚ – išlo ukladať nejaké finančné prostriedky od nórskych firiem, podliehajúcich nórskym zákonom o účtovnom systéme, na niekoľkotisícový účet nášho spolku. Mojou úlohou nie je a nebude obhajovať ZÚ v Oslo, nakoľko spolok je nezávislou organizáciou. Apelujem preto na Váš zdravý rozum a úsudok. Môžem len s ľútosťou konštatovať, že takéto nepodložené útoky vážne narúšajú dlhoročnú dobrú spoluprácu NSF s veľvyslanectvom a chcem len dúfať, že ju nepoškodia natoľko, aby nám otvorené dvere, ktoré sme doposiaľ na ZÚ mali, neprivreli.

Pán Branko ďalej uvádza, že Veľvyslanectvo SR v Oslo dalo 15.000,- korún NSS v Trondheime. Podobne, ako väčšina "faktov" v jeho príspevku, ani tento nie je pravdivý. Ale ja sa chcem na tomto mieste spýtať, prečo to pána Branka tak poburuje? Žiadalo bývalé vedenie spolku o nejaké peniaze od veľvyslanectva v minulom roku, alebo na tento rok? Nežiadalo. Zabudol pán Branko, že ZÚ nám už roky bezplatne poskytuje krajanskú miestnosť? Koľko by sme boli museli zaplatiť za prenájom, keby sme takúto možnosť nemali? To nie je príspevok na chod spolku? Je, a ja len dúfam, že nám ho v Trondheime nezávidia rovnako, ako my im.

Ja sa skutočne na rozdiel od pána Branka nebojím vzniku nórsko-slovenských spolkov – keby aj v každom meste. Práve naopak, mal by som z toho radosť a považujem to za normálne. Hádam by sme nechceli byť nejakým nadradeným orgánom, ktorý by priateľom Slovenska v Nórsku chcel povoľovať, či môžu alebo nemôžu mať nejaký spolok, a ako sa môžu či nemôžu volať? Možno s takým pocitom mnohé roky pán Branko žil. Nebol síce voleným reprezentantom vedenia spolku, ale povereným pokladníkom a administrátorom, ktorého si vybralo bývalé vedenie. Spolok síce formálne viedla bývalá predsedkyňa a výbor, v skutočnosti ale všetku moc vo svojich rukách skoncentroval on sám. On disponoval financiami, on rozposielal pozvánky na schôdze, on zvolával valné zhromaždenia, on vydával a písal spolkový časopis, kde okrem iného uverejňoval reklamu na prenájom súkromného bytu v Bratislave, on rozhodoval o tom, komu pošle či nepošle šek na zaplatenie členského príspevku a teda aj o tom, kto bude a nebude členom spolku. Nové vedenie chce návrat k demokracii a normálnym mechanizmom spolkového života, kde vedenie vykonáva vôľu radových členov. Preto sa pán Branko tak vehementne bráni, a organizuje mimoriadne valné zhromaždenie. Keď čítate jeho riadky, jednoznačne Vám vychádza, že zlý som ja, lebo som sa rozhodol kandidovať na post predsedu, lebo som to urobil poburujúcim spôsobom. Zlí sú tiež členovia nového výboru, lebo nemali právo byť volení, zlí sú radoví členovia, ktorí neoprávnene hlasovali, zlé je aj veľvyslanectvo, lebo podporuje spolok v Trondheime, zlý je tiež spolok v Trondheime, lebo má rovnaké meno, ako ten náš. Jednoducho zlí sú skoro všetci okolo. Zostal Vladimír Branko, ktorý jediný reprezentuje dobro, a žiada Vás o morálnu podporu.
Vás, členov Nórsko-slovenského spolku, budem dokonca presviedčať o tom, kde je pravda a čo je pre tento spolok najlepšie. To je maximum, čo môžem urobiť. Rozhodnutie, a aj jeho dôsledky zostávajú len na Vás.

So srdečným pozdravom
Ján Zima
predseda NSF

Milí čitatelia,

Dostali ste asi kopu papierov od dočasného vedenia NSF. Podstatnou časťou je pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie. Pozvánka vôbec nezodpovedá intenciám 21 (teraz už 23) žiadateľov o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia.
Program valného zhromaždenia neobsahuje to, čo žiada 23 členov Nórsko-slovenského spolku, teda voľby. Podľa nórskych zákonov nesmie valné zhromaždenie rozhodovať o témach, ktoré nie sú obsiahnuté v programe. Napriek tomu sa zhromaždenia zúčastním a vyzývam všetkých, aby tiež prišli. Vaša účasť je dôležitá, lebo vďaka nej sa o.i. budeme môcť uzniesť na programe nového valného zhromaždenia s voľbami výboru. Bude to vítaná príležitosť môcť si posledné spolkové udalosti vydebatovať.
Väčšina bodov programu, ktoré sa začínajú slovom "Otázka" sú príliš všeobecne sformulované. Obsahujú síce názov, ale nie o čo ide. Napr. "Otázka členského príspevku" – čo? Zmena výšky príspevku, iný spôsob distribúcie, alebo platiť/neplatiť?
"Otázka zmeny stanov" – ktorý bod? S akým novým znením? Alebo nový bod?
"Otázka členstva v NSF" – pravdepodobne sa jedná o problém definície člena. Ja tvrdím, že členom je ten, kto má zaplatené členské príspevky.
Pre niekoho môže byť niektorý bod veľmi dôležitý, ale z názvu sa to nedozvie a svojou neúčasťou sa pripraví o možnosť k záležitosti sa vysloviť.

Pokračujem v tradícii začatej p. Zimom a prikladám "ešte úplnejšiu korešpondenciu s pánom Zimom", jemu tam totiž akosi vypadol môj mail z 24. apríla. Azda nebolo miesto?
P. Zima v maile z 23. apríla píše: "Vedenie NSF v najbližších dňoch začne pracovať na príprave mimoriadneho valného zhromaždenia a budem Vás ako reprezentanta 21 podpísaných kontaktovať v krátkom čase."
Citujem zo svojej odpovede z 24. apríla: "Medzi valným zhromaždením 27. marca a platnou žiadosťou o zvolanie mimoriadneho zhromaždenia, ktorého jediným bodom budú voľby vedenia Nórsko-slovenského spolku...", "Predtým, než dôjde k voľbám, musíme mať jasnú definíciu členstva v NSF..." a "Definícia členstva v NSF je veľmi dôležitý bod, bez dosiahnutia dohody o tomto nie je možné mimoriadne valné zhromaždenie a voľby previesť."

Trikrát sú v tomto maile spomenuté voľby a napriek tomu prichádza p. Zima k uzáveru, že o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia sme požiadali bez udania programu zasadania.
Na tento mail som nedostal odpoveď. Čakal som, kedy ma p. Zima, ako sám píše, "kontaktuje v krátkom čase ako reprezentanta 21 podpísaných." Nedočkal som sa.
Po viac než týždni som napísal ďalší mail, kde som navrhol varianty spolupráce na pozvánke a prípravách valného zhromaždenia.  (pozrite prílohu)
To však už bola pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie v pošte – bez akéhokoľvek kontaktu, či konzultácie so mnou.

Hlasovací lístok – VOĽBY – Ja sám som hľadal, ako by sme mohli v tejto kritickej situácii dať možnosť voliť ľuďom, ktorí sa zhromaždenia nemôžu osobne zúčastniť. Bohužiaľ, nórske zákony to nepripúšťajú, ak to nie je vyslovene povolené stanovami spolku, preto je bezpredmetné posielať akékoľvek volebné ústrižky.
Vzhľadom na to, že NSF má členov po celom Nórsku, by však bolo dobré stanovy v tomto smere ďalším valným zhromaždením zmeniť.

Pán Zima píše: "Pán Branko ďalej uvádza, že Veľvyslanectvo SR v Oslo dalo 15.000,- korún NSS v Trondheime."
To nie je pravda! "Pán Branko totiž uvádza, že "na akciu "Slovenský marec v Trondheime"… …prispelo veľvyslanectvo čiastkou 15.000 Nkr." A to pravda je!

Okrem "reklamy na prenájom súkromného bytu v Bratislave" sme v č. 3/2001 a 4/2001 dali reklamný priestor na propagáciu knihy Sprievodca po Slovensku, ktorej spoluautorom a prekladateľom je p. Zima. Takisto dostali priestor České aerolínie, autobusová linka Moravia, český mesačník DiViDi s Limonádovým Joe ai.

Pred priloženým životopisom nášho p. predsedu klobúk dolu! Škoda, že nehovorí nič o tom, ako sa zapájal do spolkovej činnosti. Spolkovú poštu dostával od 7. mája 1998. Členom sa stal zaplatením členského v roku 1999. Od r. 1998 sme mali 4 valné zhromaždenia NSF – ani jedného sa nezúčastnil. Ani na ostatných stretnutiach poriadaných spolkom sa väčšinou nezúčastňoval. Preto ho, ako sám hovorí, členovia nepoznajú! Zazrieť ste ho mohli na akciách poriadaných veľvyslanectvom, vždy v blízkosti jeho vedúcich pracovníkov.

S úprimným pozdravom             
Vladimír Branko

narodený 26.06.1969, v Žiari nad Hronom

Člen NFF (Nórsky spolok autorov a prekladateľov odbornej literatúry)
Člen NO (Nórsky spolok prekladateľov krásnej literatúry)

1983 - 1987	Štúdium na Gymnáziu vo Zvolene – jazyková trieda
1987 – 1992	Univerzita J.A. Komenského v Bratislave, ukončená štátnou skúškou v odbore tlmočník a prekladateľ pre jazyk švédsky a nemecký, akademický titul "Magister"
1991 – 1992	Študijný pobyt na Rønningen folkehøgskole v Oslo
1992	Zamestnaný na Univerzite Komenského v Bratislave ako odborný asistent pre škandinávske jazyky.
1992	Otvára vyučovanie nórskeho jazyka na Filozofickej fakulte UK – po prvýkrát v histórii Slovenska na univerzitnej úrovni.
1994	Prekladá knihu Josteina Gaardera "Sofiin svet" do slovenčiny.
1995 - 1996	Študijný pobyt na Univerzite v Oslo, absolvent špeciálneho programu Nórsky jazyk a literatúra v zahraničí "grunnfagseksamen i norsk"
1996	Prekladá knihu J. Gaardera "Mystérium pasiansu" do slovenčiny
1997	Vedecko-výskumný pobyt na univerzite v Oslo – Katedra divadelnej vedy – Institutt for teatervitenskap. Prekladá knihu J. Gaardera "Haló, je tam niekto?" do slovenčiny
1997	Cena za preklad knihy "Mystérium pasiansu" – najlepšia kniha pre deti a mládež v preklade za rok 1996 – Bibiana, Bratislava
1997	22.04.1997 – vymenovaný Ministerstvom spravodlivosti SR za súdneho prekladateľa a tlmočníka pre nórsky jazyk.
1997	Prekladá knihu M. M. Andersenovej "Ibsenov leksikón" do slovenského a českého jazyka.
1998	Prekladá knihu L. Aabakkena "Gastrointestinálna endoskopia" do slovenčiny. Zamestnaný ako prekladateľ a tlmočník v Nórsku, pracujúci pre UD – Nórske ministerstvo zahraničných vecí, UDI – Cudzinecké riaditeľstvo, Policajné riaditeľstvo v Oslo a iných.
1999	Prekladá knihu E. Newtha "Hľadanie pravdy" do slovenčiny
2001	Spoluautor a prekladateľ knihy "Slovakia – en reisehåndbok – cestovný sprievodca po Slovensku. Preklad divadelnej hry A. Strindberga "Hra snov" do slovenčiny
2002	Preklad divadelnej hry J. Fosseho "Jesenný sen" Prijatý za člena NO – Norsk oversetterforening

Spolu preložených a publikovaných 9 knižných titulov s celkovým rozsahom viac ako 2000 strán, 2 divadelné hry, preklady nórskych a švédskych filmov.

Tlmočenie medzi inými pre Jeho výsosť Nórskeho kráľa, predsedkyňu Nórskeho parlamentu K. Kolle Grøndal, predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu, Ministerstvo financií Nórskeho kráľovstva, Nórske veľvyslanectvo vo Viedni, Ústavoprávny výbor nórskeho parlamentu, Ministerstvo obrany Nórskeho kráľovstva, Ministra práce a sociálnych vecí Švédskeho kráľovstva B. Hörnlunda, ministerku obrany Nórskeho kráľovstva E. Løwer a iných.

-----Opprinnelig melding-----
Fra: Vladimir Branko
Sendt: 7. april 2003 22:46
Til: Jan Zima
Emne: stretnutie?

Dobry den,

Dnes som mal male stretnutie s (byvalymi?) clenmi vedenia NSF. Nevyzera to dobre. Obavam sa, ze v tomto stadiu by nebol mozny konstruktivny kontakt medzi Vami a p. Kolenicovou. Rad by som sa s Vami stretol, ci by sa nenaslo nejake riesenie. Situacia totiz smeruje k rozdeleniu a rozostvaniu slovenskej komunity a nemyslim si, ze je to vitana situacia.
Snazil som sa rozpravat s inymi ucastnikmi schodze. Hlavne u mladych som videl podporu pre Vase predsednictvo, ale spojenu s vyraznym negativnym hodnotenim samotneho procesu volieb i schodze. Idealnym riesenim sa im zdaju byt nove volby, ktore by mohli potvrdit a upevnit Vasu poziciu.

Takze dufam, ze sa mozme stretnut a skusit, ci by sme nenasli spolocnu rec.

S priatelskym pozdravom

Vladimír Branko

Jan Zima
predseda NSF